Kým Peter a Ján hovorili k ľudu, kňazi a saduceji priviedli na nich veliteľa chrámovej stráže. 2 Ten ich zatkol, 3 a keďže už bol večer, uvrhol ich do väzenia. Kňazi i saduceji boli totiž veľmi rozhorčení, že Peter a Ján učia v chráme a hlásajú, že Ježiš vstal z mŕtvych. 4 Ale mnohí, ktorí počuli Božie slovo, uverili, takže počet veriacich vzrástol asi na päťtisíc.
5 Na druhý deň práve zasadala v Jeruzaleme židovská veľrada — politickí a náboženskí predstavitelia a znalci Zákona. 6 Predsedal im veľkňaz Kaifáš, bol tam aj jeho predchodca Annáš, Ján, Alexander a ostatní príslušníci z rodu veľkňaza. 7 Dali si predvolať Petra a Jána a začali ich vypočúvať: Akou mocou a v akom mene ste to urobili?” 8 Tu Peter, keďže bol naplnený Duchom Svätým, odpovedal: Vážení vodcovia a predstavitelia ľudu! 9 Ak nás vyšetrujete pre dobro, ktoré sme spôsobili chromému mrzákovi, a chceli by ste vedieť, kto ho uzdravil, 10 tak vyhlasujeme pred vami aj pred celým izraelským národom, že sa to stalo v mene Mesiáša, Ježiša z Nazareta, ktorého ste ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych. Vďaka jeho moci stojí tento človek pred vami zdravý. 11 Na Ježiša sa vzťahujú slová Písma:To je ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal základným kameňom celej stavby. 12 Len v ňom je záchrana. A niet na celom svete iné meno, ktorého by sa mohli ľudia dovolávať, ak chcú byť zachránení pre večnosť.”
13 Členovia veľrady boli prekvapení, ako jasne a smelo Peter hovorí. Vedeli, že Peter aj Ján sú jednoduchí, nevzdelaní ľudia, a uvedomovali si, že tú zmenu u nich spôsobilo to, že chodievali s Ježišom. 14 Pri nich stál uzdravený muž ako živý dôkaz ich slov, a tak boli celkom bezradní. 15 Dali apoštolov odviesť a radili sa, 16 čo s nimi urobiť. Nemôžeme poprieť, že vykonali veľký zázrak,” priznávali, a celý Jeruzalem o tom vie. 17 Ale musíme zabrániť, aby sa tie ich reči ďalej šírili. Prísne im pohrozíme a zakážeme o Ježišovi hovoriť!” 18 Zavolali ich späť a zakázali im o Ježišovi hovoriť a učiť o ňom. 19 Ale Peter a Ján odpovedali: Posúďte sami, či je v Božích očiach správne, aby sme viac poslúchali vás ako Boha? 20 Nemôžeme predsa mlčať o tom, čo sme videli a počuli!” 21 Vyhrážali sa im, ale napokon ich prepustili, lebo nenašli nič, za čo by ich mohli potrestať, a navyše sa báli, že by sa ľudia mohli búriť, lebo všetci oslavovali Boha za zázrak, ktorého boli svedkami. 22 Ten chromý, ktorý bol zázračne uzdravený, mal totiž už vyše štyridsať rokov.
23 Len čo sa Peter a Ján dostali na slobodu, vrátili sa medzi svojich a porozprávali im, čo im veľkňazi a vodcovia ľudu prikázali. 24 Keď to veriaci počuli, jednomyseľne sa modlili: Pane Bože, ty si stvoril nebo, zem, more i všetko, čo len jestvuje. 25 Ty si vnukol nášmu otcovi Dávidovi, tvojmu služobníkovi, tieto slová:Prečo sa búria ľudia a národy kujú márne plány? 26 Pozemskí králi povstávajú a vládcovia sa spolčujú proti Bohu a jeho Synovi. 27 A naozaj sa v tomto meste spolčil kráľ Herodes s miestodržiteľom Pilátom a Izraeliti sa spriahli s pohanmi, 28 aby zabili tvojho svätého Syna Ježiša. Ale vykonali iba to, čo tvoja svätá moc a vôľa dávno rozhodli. 29 Pane, a teraz sa vyhrážajú aj nám. Prosíme, daj nám, svojim služobníkom, odvahu, aby sme tvoje slovo hovorili smelo a bez zábran. 30 Dokáž svoju moc! Daj, aby sa diali uzdravenia a zázraky!”
31 Už pri tejto modlitbe sa zatriasol dom, v ktorom boli zhromaždení, a všetci boli naplnení Svätým Duchom. A odvážne a neohrozene hlásali ďalej Božie slovo.
32 Všetci veriaci boli napodiv jednomyseľní a nažívali v láske. Nik z nich nepokladal nič za vlastné, ale všetko mali spoločné. 33 Svedectvo apoštolov o vzkriesení Pána Ježiša bolo veľmi pôsobivé a všetci zakúšali Božiu dobrotu. 34 Nikto medzi nimi netrpel núdzu, lebo tí, čo mali domy a pozemky, ich predávali 35 a peniaze odovzdávali apoštolom. Tí ich rozdeľovali podľa toho, ako kto potreboval. 36 Jedným z takýchto darcov bol napríklad Jozef, ktorého apoštoli nazvali Barnabáš, to znamená Syn potešenia. Bol z rodu Léviho, ale narodil sa na Cypre. 37 Ten predal pole a peniaze odovzdal apoštolom.
1. PREDANI SO BESEDI (2:42)
